Existuje celý rad príbehov o tom, ako sa ľudia vďaka bitcoinu stali milionármi. Jedným z príkladov je Elon Musk, ktorý prostredníctvom svojej spoločnosti na výrobu automobilov, spoločnosti Tesla, zarobil cez 900 miliónov dolárov (646 miliónov libier) na nákupe kryptomeny za 1,5 miliardy dolárov. Vďaka bitcoinu zo strany Muska pomohla vytlačiť jeho cenu nad 58 000 dolárov.
Americká ministerka financií Janet Yellenová sa však vyjadrila, že používanie kryptomeny je "úplne neefektívnou metódou uskutočňovania transakcií". Podľa nej si totiž vyžaduje príliš veľkú spotrebu energie.
Nie je jasné, koľko energie Bitcoin spotrebuje, pričom samotné kryptomeny je ťažké vystopovať. Všetci ale súhlasia s tým, že ťažba bitcoinov je energeticky veľmi náročná záležitosť.
Je možné, že bitcoin fakticky spotrebuje rovnaké množstvo energie ako celé Holandsko.
V štúdii, ktorú uskutočnilo Centrum pre alternatívne financie v Cambridge (Center for Alternative Finance, CCAF), sa zistilo, že ročne sa celková spotreba energie bitcoinu pohybuje medzi 40 a 445 terawatthodinami (TWh). Stredný odhad je zatiaľ na úrovni okolo 130 terawatthodín.
Takéto obrovské množstvo energie si vyžaduje výpočtový výkon potrebný na vývoj blockchainu, ktorý je základom kryptomeny.
Ťažba bitcoinu sa skrátka opiera o rozsiahlu decentralizovanú sieť počítačov. Títo "baníci" umožňujú vytváranie nových bitcoinov a tiež nezávisle overujú a zaznamenávajú každú, v tejto mene uskutočnenú transakciu.
Za presné vedenie takýchto záznamov dostávajú baníci odmenou v podobe bitcoinov.
"Je to ako lotéria, ktorá sa žrebuje každých 10 minút," vysvetľuje Gina Petersová, profesorka ekonómie na Chicagskej univerzite a vedecká pracovníčka z CCAF.
Dátové centrá po celom svete sa snažia zostavovať a odosielať záznamy o transakciách spôsobom, ktorý je prijateľný pre systém. Musia pritom uhádnuť náhodné číslo.
Kto zadá vstup a správne číslo ako prvý, získa cenu, ktorá sa stane ďalším blokom v blokovom reťazci. Len čo sa jedna lotéria skončí, vygeneruje sa nové číslo, a celý proces sa opakuje. Podľa profesorky Petersovej platí, že čím vyššia cena, tým viac baníkov sa chce na hre zúčastniť.
Ďalším faktorom, ktorý určuje spotrebu energie bitcoinu, je skutočnosť, že softvér je nastavený tak, aby vyriešenie hádanky trvalo vždy 10 minút. Ak sa teda počet baníkov zvyšuje, skladačka sa stáva ťažšou, čím sa zvyšuje výpočtový výkon, ktorý je do nej potrebné investovať.
Pritom by malo platiť, že čím viac počítačov súťaží o podporu blockchainu, tým je blockchain bezpečnejší. Ktokoľvek by totiž chcel menu narušiť, musel by ovládať a využívať toľko výpočtovej sily, akú majú všetci ostatní ťažiari dovedna.
To znamená, že s rastúcou cenou bitcoinu sa bude nevyhnutne zvyšovať aj výpočtové úsilie vynaložené na jeho vytvorenie a údržbu (a teda spotreba energie, ktorú si to vyžaduje). Obrovské úsilie, ktoré si to vyžaduje, zároveň sťažuje škálovanie bitcoinu.
Ak by sme teda bitcoin prijali ako rezervnú menu, jeho cena by pravdepodobne dosiahla milióny - a ťažiari by mali viac peňazí ako celý federálny rozpočet USA.
Ak by k tomu došlo, svetová výroba energie by sa musela zdvojnásobiť.
Takýto názor sa opiera o mnohé čísla v oblasti financií a ekonomiky.
Podľa Kena Rogoffa, profesora ekonómie na Harvardovej univerzite a bývalého hlavného ekonóma Medzinárodného menového fondu, charakterizujú úspešnú menu dve základné vlastnosti: je účinnou formou výmeny a stabilným úložiskom hodnoty. Bitcoin však nie je ani jedno, ani druhé. Z toho nutne vyplýva, že bitcoin nemá žiadnu dlhodobú budúcnosť a že existuje iba ako prostriedok na špekulácie.
