Nominálne sadzby rastú kvôli očakávanej vyššej inflácii oveľa rýchlejšie ako Index spotrebiteľských cien. Vďaka tomu sú reálne sadzby menej negatívne, čo vedie k znižovaniu cien zlata.
Ale v časoch bankovníctva s čiastočnými rezervami a masívnych vládnych intervencií (v oblasti fiškálnej a menovej politiky) závisí vývoj inflácie aj od iných faktorov ako iba od ponuky peňazí.
Kľúčovou premennou je napríklad rýchlosť toku peňazí. Ak kolobeh výmeny peňazí spomaľuje viac ako tlačenie peňazí, nastúpi deflácia.
To je v súčasnosti veľmi dôležité, pretože banky majú problém s prebytočnou likviditou.
Ceny zlata by teraz mali byť vyššie, ale nie je to tak.
Mnohí sa domnievajú, že hlavným dôvodom, prečo sú ceny také, aké sú, je manipulácia. Preto by bolo rozumné, ak by sa investori a špekulatívni obchodníci týchto aktív úplne zbavili a poobzerali sa po iných.
Dôležité je tiež tlačenie peňazí, pretože nadmerná ponuka zjavne ovplyvňuje kolobeh peňazí.
Dôležitým faktorom sú aj spotrebiteľské výdavky, pretože určujú obeh peňazí. To, že mnohé domácnosti sa v reakcii na pandémiu COVID-19 rozhodli šetriť, preto vyvolalo krátkodobú defláciu, pretože kolobeh peňazí sa spomalil.
Čo sa teda stane, keď sa situácia začne vyvíjať opačným smerom? Samozrejme, dôjde k poklesu úspor, a to by mohlo vyvolať rast inflácie.
A aktuálne už úspory klesajú, hoci stále zostávajú vysoko nad dlhodobým priemerom. Je to však prvý náznak, že výdavky sa čoskoro prudko zvýšia, keď sa zákazníci rozhodnú, že nastal čas míňať peniaze.
