Trh sa v piatok otvoril vo veľmi optimistickej nálade, vďaka čomu sa ceny zlata a striebra dostali na rekordné úrovne. Cena zlata dosiahla 6-týždňové maximum nad úrovňou 1 800 dolárov za uncu.
Rast však netrval dlho, pretože predseda Fed-u Jerome Powell vo svojom prejave spomenul rastúce inflačné riziká v USA. Prezradil, že centrálna banka smeruje k zníženiu objemu mesačných nákupov dlhopisov.
Powell povedal, že zatiaľ čo riziká rastú, dúfa, že problémy súvisiace s dodávateľským reťazcom sa nakoniec vyriešia a inflácia klesne na 2 %. Cena zlata následne klesla o 30 dolárov z maxím, na ktoré sa počas seansy dostala.
Aj napriek Powellovým vyhláseniam však trhy považujú infláciu za viac než len dočasnú.
Spoločnosti na celom svete čelia energetickej kríze, narušeniu dodávateľského reťazca a nedostatku pracovných síl. Niektorí ekonómovia dokonca tvrdia, že tieto problémy budú pretrvávať až do roku 2022 a že inflačné tlaky sú vysoké a v blízkej budúcnosti sa neznížia.
Rast inflačných očakávaní je badateľný aj na trhu s dlhopismi, keďže päťročná miera, v prípade ktorej výnos z obchodu dosiahne výšku nákladov, je najvyššia od roku 2004. Mnohí komoditní analytici sa preto domnievajú, že zlato sa odrazí.
Nie všetci sú však presvedčení, že stagflácia bude pre zlato pozitívna. V nedávnej správe Bank of America sa uvádza, že súčasná situácia napriek vyššej inflácii stále nie je pre drahé kovy priaznivá. Správa poukazuje na to, že nie všetky obdobia stagflácie sú rovnaké. Vysvetľuje sa v nej, že stagflácia sa meria pomocou indexu chudoby, t. j. kombinácie inflácie a nezamestnanosti. V rokoch 1971 až 1981 došlo vďaka chudobe k vzniku dvoch býčích trhov so zlatom. V posledných mesiacoch sa však ceny zlata a index chudoby rozchádzajú. Index chudoby sa drží pod úrovňou 12,5 %, čo v minulosti prispievalo k stabilnému rastu žltého kovu.
Vzhľadom na to by sme podľa ekonómov mali počkať, kto bude mať pravdu: Fed alebo trhy.
