Na základe štatistík Pekingu Reuters uviedol, že dovoz ropy do Číny klesol po prvýkrát za dvadsať rokov medziročne o 5,4 %.
Dôvod tohto poklesu bola podľa tejto správy snaha Pekingu znížiť prebytok paliva.
Vláda tiež zaviedla prísne opatrenia voči nezávislému sektoru rafinácie ropy za porušenie zákonov na ochranu životného prostredia, zneužitie daňového zákonníka a za nezákonné obchodovanie s dovoznými kvótami.
Avšak podľa údajov spoločnosti Kpler dovozy z Venezuely a Iránu, ktoré podliehajú sankciám, v skutočnosti vzrástli, uviedol minulý týždeň Bloomberg. K rastu došlo aj napriek skutočnosti, že celkový objem dovozov minulý rok klesol.
Bloomberg tiež informoval, že vývozy sa zvýšili o 53 % a celkový objem vývozu ropy z Venezuely a Iránu dosiahol 324 miliónov barelov, čo je najviac od roku 2018.
Celkový objem dovozu Číny sa v roku 2021 vyšplhal na 512,98 milióna ton, čo je približne 10,3 milióna barelov za deň. Je to o 542,39 milióna ton menej ako v predchádzajúcom roku.
Čína je už 7 rokov najväčší dovozca ropy na svete, odkedy začala v roku 2015 prideľovať dovozné kvóty súkromným rafinériám.
Odvtedy sa táto krajina podieľala na raste svetového dovozu ropy 44 % a bola hlavnou hnacou silou pohybu cien ropy. V rovnakom období dosahovala miera dovozu z Číny v priemere 10 % ročne.
Vďaka tejto vedúcej pozícii na trhoch s ropou sa Čína stala zraniteľná voči akýmkoľvek otrasom v krajine. V súčasnosti je potenciál takýchto otrasov výrazný. Ako napísal Simon Watkins v nedávnom článku, narastajúca dlhová bublina a spomalenie hospodárskeho rastu predstavujú pre čínsku ekonomiku dvojité nebezpečenstvo, ktoré bude mať okamžité a potenciálne vážne dôsledky pre svetový trh s ropou.
