Čínske úrady si v poslednom čase obľúbili zlato. Vláda čoraz viac nakupuje tento drahý kov, čím jeho cenu posunula na rekordných 2 400 USD za uncu. Podľa agentúry Bloomberg je Čína v súčasnosti najväčším producentom a nákupcom zlata na svete.
Táto komodita sa považuje za najlepšiu investičnú voľbu v čase pretrvávajúcich geopolitických nepokojov, ktoré zachvátili svetové trhy. Neistota vyplývajúca z geopolitických sporov posilňuje motiváciu na investovanie do tohto bezpečného aktíva. Vlády sa dokonca odvracajú od amerického dolára, ktorý je v súčasnosti pod tlakom v dôsledku perspektívy znižovania úrokových sadzieb v USA, a presúvajú sa k žltému kovu.
Dopyt po tomto kove je do veľkej miery poháňaný silnou nákupnou aktivitou Číny. Okrem centrálnych bánk patria medzi aktívnych investorov, ktorí do svojich investičných portfólií pridávajú zlaté aktíva, aj súkromní investori, hedžové fondy a obchodníci. Drahý kov sa totiž považuje za spoľahlivého uchovávateľa hodnoty v časoch nestability.
India, ktorá je v tomto smere konkurentom Číny, je druhým najväčším spotrebiteľom zlata na svete. V roku 2023 však bola spotreba zlata Indie pomerne pomalá. Dopyt Indie po šperkoch, minciach a prútoch klesol o 6 %, zatiaľ čo dopyt Číny vzrástol o 10 %.
Okrem toho Čína ťaží a dováža viac zlata ako ktorákoľvek iná krajina. Za posledné dva roky jej zahraničné nákupy predstavovali viac ako 2 800 ton, čo je približne jedna tretina zásob, ktoré má v držbe americký Federálny rezervný systém.
Čínska ľudová banka je najaktívnejším domácim nákupcom zlata. Regulačný orgán nakupuje tento kov už 17 mesiacov za sebou v snahe odkloniť svoje rezervy od dolára a zabezpečiť sa proti znehodnoteniu meny, čím chce znížiť svoju závislosť od americkej meny.
Keďže mnohí investori považujú žltý kov za najspoľahlivejšiu investíciu, trh so zlatom má nadštandardný potenciál rastu, zhrnuli analytici.
