Je nepravdepodobné, že americký prezident Donald Trump splní svoju hrozbu uvalenia 100 % ciel na krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu. Mnohí analytici považujú tento scenár za nepravdepodobný, ak nie priamo nereálny. Odborníci tvrdia, že takýto krok by len zhoršil inflačné tlaky, ktoré sú citlivé na zmenu v politike, a mohlo by vzniknúť riziko, že globálna ekonomika sa ocitne v kríze.
Začiatkom júla Biely dom oznámil, že na krajiny, ktoré budú naďalej nakupovať ruskú ropu a ropné produkty, by mohli byť uvalené sekundárne sankcie, vrátane 100 % cla, pokiaľ Moskva do 50 dní nedospeje k mierovej dohode s Ukrajinou. Lehota uplynie začiatkom septembra 2025.
„Domnievame sa, že sekundárne clá môžu byť pre vládu príliš neefektívnym nástrojom,“ povedal Fernando Ferreira, riaditeľ oddelenia geopolitických rizík v poradenskej spoločnosti Rapidan Energy Group. „Ak ste ochotní pristúpiť k radikálnej možnosti a stiahnuť z trhu 4,5 milióna barelov denne a ste ochotní prerušiť obchodné vzťahy s inými krajinami, pretože dovážajú ruskú ropu, riskujete masívny nárast cien ropy a kolaps svetovej ekonomiky.“
Clay Seigle, vedúci pracovník a predseda James Schlesinger pre energetiku a geopolitiku v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie, sa k týmto obavám pripojil. Podľa Seigla by uvalenie 100 % cla na krajiny dovážajúce ruskú ropu znížilo globálnu ponuku a spôsobilo prudký nárast cien ropy.
Ďalším faktorom, ktorý podnecuje skepticizmus trhu, je slabé presadzovanie predchádzajúceho 25 % cla na kupcov venezuelskej ropy zo strany Trumpovej administratívy a jej všeobecná neschopnosť zaviesť účinné energetické sankcie proti Moskve.
Podobné pochybnosti sa objavujú aj medzi vedúcimi pracovníkmi indických rafinérií, ktoré sú hlavnými spotrebiteľmi ruskej ropy. Vedúci pracovníci nie sú presvedčení, že Trump svoje varovanie aj naplní a momentálne nevidia žiadny dôvod na obmedzenie dovozu.
