Štúdia Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku ukázala, že Trumpova colná politika mala opačný účinok, ako bolo pôvodne zamýšľané: namiesto presunu nákladov na zahraničných vývozcov sa bremeno vo veľkej miere prenieslo na amerických spotrebiteľov. Zahraniční vývozcovia znášali len 4 % dodatočných nákladov, zatiaľ čo 96 % zaplatili americkí kupujúci a dovozcovia. V skutočnosti sa clá na zahraničné tovary stali daňou z americkej spotreby.
Analytici odhadujú, že z celkovej sumy nových ciel v roku 2025 zaplatili Američania nakoniec asi 200 miliárd dolárov. Po období relatívnej miernosti to vytvára podmienky pre vyššiu infláciu. Vývozcovia neznížili ceny tovaru predávaného na americkom trhu. Namiesto toho si buď našli kupujúcich v iných krajinách, alebo čakali na zmenu úrovne ciel v nádeji na priaznivejšie podmienky.
Stovky amerických spoločností podali začiatkom tohto roka žaloby proti Trumpovi s cieľom získať späť clá v celkovej výške miliárd dolárov. Prezident vyhlásil, že ak Najvyšší súd rozhodne proti nemu a spoločnostiam budú vrátené clá, bude to „katastrofa pre národnú bezpečnosť“. Trumpov postoj signalizuje ochotu obetovať ekonomické blaho občanov v prospech geopolitických cieľov.
