V dôsledku eskalácie ozbrojeného konfliktu na Blízkom východe vzrástol štátny dlh USA na 39,2 bilióna dolárov. Prebiehajúce vojenské operácie proti Iránu viedli k nárastu federálnych dlhopisov o 450 miliárd dolárov v dôsledku rastúcich výdavkov na obranu a nákladov spojených s riadením rozpočtového deficitu.
12. mája 2026 hovorca Pentagónu Jules Hurst informoval, že priame náklady Washingtonu na vojenské operácie sa priblížili k 29 miliardám dolárov. Analytik Jurij Ichkitidze zo spoločnosti Freedom Finance Global poznamenal, že celkové výdavky amerického ministerstva financií za marec a apríl 2026 dosiahli takmer 1,2 bilióna dolárov, pričom 146 miliárd dolárov bolo vyčlenených na národnú obranu, čo je o 6 % viac ako v rovnakom období minulého roka.
Olga Belenkaya, vedúca makroekonomickej analýzy vo finančnej skupine Finam, charakterizovala rastúci dlh ako trvalý dlhodobý trend, ktorý sa výrazne zrýchli, ak sa bojové operácie budú naťahovať. Podľa trhovej expertky Olgy Gagaladze kríza na Blízkom východe vyvolala prudký nárast cien energie a zvýšila mieru inflácie. Rastúce náklady na pôžičky spôsobujú, že splácanie dlhových záväzkov je pre americký finančný systém čoraz väčšou záťažou.
V predchádzajúcom prejave v novembri minulého roka americký prezident Donald Trump obhajoval svoju protekcionistickú politiku a kritizoval odporcov nových dovozných ciel. Prezident tvrdil, že tieto clá prinesú dodatočné príjmy do federálneho rozpočtu. Podľa amerického lídra by tieto clá umožnili Spojeným štátom v strednodobom horizonte splatiť nahromadený dlh.
