Eskalácia vojenského konfliktu medzi USA a Iránom môže spôsobiť opätovné zrýchlenie globálnej inflácie na 4,5 %, zvýšenie úrokových sadzieb a spomalenie rastu svetovej ekonomiky na 1,3 % z 2,9 % v predchádzajúcom roku, uviedol hlavný ekonóm Svetovej banky Indermit Gill. Najhorší scenár banky, podľa ktorého budú bojové operácie trvať najmenej šesť mesiacov, sa teraz začína napĺňať.
Situácia na Blízkom východe sa zhoršila po amerických útokoch na ciele v južnom a západnom Iráne a po iránskych odvetných útokoch na americké základne v Bahrajne, Kuvajte a Jordánsku. Narušenie lodnej dopravy v Hormuzskom prielive a blokáda dodávok zo Saudskej Arábie cez prieliv Bab al-Mandeb, ktorú vyhlásili Húti, ohrozujú globálnu potravinovú bezpečnosť tým, že narušujú toky hnojív, síry a hélia.
Najviac zasiahnuté budú najchudobnejšie a najviac zadlžené krajiny, zatiaľ čo najväčšie ekonomiky – USA, Čína a India – budú relatívne chránené. V roku 2025 vzrástol priemerný pomer dlhu k HDP v rozvojových krajinách na 74 % z približne 50–55 % v období pred pandémiou. Približne 40 % krajín s nízkymi a strednými príjmami už čelí dlhovej kríze. Pravdepodobný nárast úrokových sadzieb ich donúti znížiť výdavky na zdravotníctvo a školstvo.
Gill opísal rozvíjajúcu sa krízu ako vlakovú nehodu v spomalenom filme. Prvé náznaky finančného napätia sa už začínajú objavovať. Pakistan požiadal USA o stabilizačný fond na podporu meny vo výške 10 miliárd dolárov a viacero ďalších krajín oslovilo MMF so žiadosťou o zvýšenie svojich úverových limitov.
Jediným svetlým bodom pre rozvojové krajiny je umelá inteligencia. Automatizácia môže ovplyvniť len asi 10 % pracovníkov v týchto krajinách, zatiaľ čo v rozvinutých ekonomikách je to 30–40 %; významné prínosy tejto technológie sa však pravdepodobne prejavia až po uplynutí súčasného desaťročia.
