Americká vláda má v úmysle uvaliť dodatočné clá vo výške 7,5 % na všetky čínske dovozy ešte pred plánovanou septembrovou návštevou čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga vo Washingtone a jeho rokovaniami s Donaldom Trumpom. Podľa agentúry Bloomberg je toto opatrenie odôvodňované obvineniami, že Peking vytvára nadbytočné výrobné kapacity. V kombinácii s 12,5 % clami, ktoré boli zavedené koncom júla v rámci obmedzení zameraných na 60 krajín v súvislosti s obvineniami z nútenej práce dosiahne celková sadzba amerických ciel na čínsky dovoz približne 20 %.
Zároveň Washington zvyšuje finančný tlak na Peking. Americký minister financií Scott Bessent pre agentúru Reuters uviedol, že na čínske banky by mohli byť uvalené sekundárne sankcie, ak budú naďalej sprostredkúvať transakcie súvisiace s nákupom iránskej ropy. Podľa ministra financií príjmy z vývozu energie umožňujú Teheránu hromadiť finančné prostriedky na pokračovanie konfrontácie so Spojenými štátmi a bránia mierovému urovnaniu na Blízkom východe. V dôsledku toho by sa čínske finančné inštitúcie mohli stať ďalšími priamymi cieľmi amerických obmedzení.
Toto varovanie prišlo v čase, keď americké ministerstvo financií oznámilo nový rozsiahly balík sankcií proti Iránu, zameraný na 48 právnických osôb, 24 fyzických osôb a šesť ropných tankerov. Tento krok je súčasťou širšej ekonomickej kampane zameranej na odrezanie piatich hlavných kanálov financovania Teheránu, vrátane transakcií s digitálnymi aktívami, technologického sektora, obchodovania so zlatom, leteckej dopravy a námorných dodávok.
