Vysoká inflácia vo väčšine popredných svetových ekonomík bude pravdepodobne pretrvávať až do roku 2027 v dôsledku trvalého rastu cien energie a geopolitických konfliktov, ako vyplýva z výsledkov októbrového prieskumu agentúry Reuters, do ktorého sa zapojilo viac ako 500 popredných ekonómov. Analytici zvýšili svoje prognózy rastu spotrebiteľských cien na budúci rok pre 31 z 50 krajín zahrnutých do prieskumu, vrátane 15 z 21 rozvinutých ekonomík. Zároveň boli revidované smerom nahor prognózy rastu pre 23 krajín, čo poukazuje na nezvyčajnú kombináciu pretrvávajúcich cenových tlakov a silnejšej podnikateľskej aktivity.
Súčasná situácia kontrastuje s jarnými a letnými odhadmi, ktoré predpokladali klasický scenár stagflácie. Rozsiahle investície do technológií umelej inteligencie a silná spotrebiteľská aktivita pomohli udržať produkciu, avšak odvrátenou stranou tejto odolnosti je pretrvávajúca inflácia. Hlavným zdrojom tohto tlaku zostáva ropa. Od eskalácie konfliktu s Iránom vzrástla cena ropy o viac ako 60 %, pričom sa neustále obchoduje nad hranicou 100 USD za barel a dosiahla maximum na úrovni 117 USD. Ekonómovia z HSBC a Morgan Stanley poukazujú na to, že energetický šok sa začína prejavovať v ukazovateľoch jadrovej inflácie, ktoré nezohľadňujú priame vplyvy kolísavých cien palív a potravín.
V posledných troch kolách prieskumu agentúry Reuters sa medián predpovedí inflácie na rok 2027 výrazne zvýšil: odhad pre Spojené kráľovstvo vzrástol o 0,7 percentuálneho bodu, pre eurozónu o 0,5 percentuálneho bodu, pre Spojené štáty o 0,2 percentuálneho bodu, pre Brazíliu o 0,5 percentuálneho bodu a pre Indiu o 0,4 percentuálneho bodu. Ak sa budú cenové efekty druhého kola naďalej prejavovať, centrálne banky budú musieť udržať náklady na úvery na reštriktívnej úrovni dlhšie, než v súčasnosti očakávajú trhy. Situáciu ešte zhoršuje celosvetový výpredaj štátnych dlhopisov, pri ktorom rastúce výnosy už výrazne zvýšili náklady na úvery pre podniky a domácnosti.
