FX.co ★ Najsmrteľnejšie pandémie v dejinách

Justiniánsky mor

Justiniánsky mor bola pandémia, ktorá vypukla za vlády byzantského cisára Justiniána I. Toto ochorenie sa považuje za prvú pandémiu v dejinách. Mor sa periodicky vracal počas 6.-8. storočia nášho letopočtu.

Podľa historikov mor prešiel z prvých ohnísk v Etiópii do Egypta, a neskôr sa dostal do Konštantínopolu. Hlavnými nosičmi nákazy boli blchy, ktoré žili v srsti lodných potkanov.

Justiniánsky mor zanechal stopy, ktoré sa našli v Južnej Afrike, Arábii, Ázii a v Európe. Ochorenie zasiahlo celý civilizovaný svet tej doby. Rôzne odhady naznačujú, že justiniánsky mor zabil takmer tretinu svetovej populácie, t.j. 90 až 150 miliónov ľudí.

Bubonický mor

Čierna smrť bola druhou morovou pandémiou, ktorá sa odohrala v 14. storočí. Hlavnými príznakmi moru boli závažný celkový zdravotný stav, horúčka, zasiahnutie lymfatických uzlín, pľúcnych a ďalších orgánov, ako aj sepsa. Hlavnou príčinou šírenia bubonického moru boli blchy žijúce na potkanoch.

Čierna smrť pricestovala do Európy z Afriky, Indie a z Číny. Zabila polovicu európskej populácie. Neskôr sa na území Európy vyskytlo niekoľko menších epidémií.

Bubonický mor bol úplne porazený až v roku 1947 po vynájdení streptomycínu. Antibiotikum bolo úspešne odskúšané počas prepuknutia moru v Mandžusku.

Cholera

Cholera je hnačkové ochorenie, ktoré sa smutne preslávilo počas globálnych klimatických zmien, ku ktorým došlo po erupcii hory Tambora v roku 1815.

Účinok sopečnej zimy vyvolal mutáciu baktérií Vibrio cholerae a spôsobil niekoľko epidémií. Takto sa cholera dostala v rokoch 1830-1831 do Ruska. Predpokladá sa, že druhá vlna epidémie pochádza z delty Gangy v Indii. Doteraz bolo zaznamenaných sedem pandémií cholery.

V súčasnosti sa cholera považuje za endemickú chorobu, s ktorou sa možno stretnúť iba v krajinách s nízkou úrovňou sociálneho rozvoja a s obmedzeným prístupom k čistej vode a k hygiene.

Španielska chrípka

Španielska chrípka bola pandémia, ktorá prišla do Európy z Pyrenejského polostrova. Smrteľná chrípka vypukla v Európe už v období prvej svetovej vojny. Situáciu zhoršovala predovšetkým zlá výživa, nedostatok základnej hygieny a potrebných liekov. Hlavnými obeťami španielskej chrípky boli ľudia vo veku 20 - 45 rokov.

V roku 1918 sa vírus zmocnil celej planéty, čím sa choroba stala jednou z najsmrteľnejších pandémií v dejinách ľudstva. Podľa odhadov chrípka počas 18 mesiacov zabila približne 100 miliónov ľudí.

Vírus chrípky A, ktorý je kmeňom španielskej chrípky, spôsobil pandémiu vtáčej chrípky v roku 2007 a prasacej chrípky v roku 2009.

Kiahne

Presný pôvod kiahní nie je známy. Pôvodným ohniskom výskytu bol pravdepodobne Stredný východ.

Prvá pandémia zasiahla Čínu v 4. storočí n.l. Nasledujúce vlny epidémie sa vyskytli v Kórei a Japonsku. Počas moslimských výbojov v 7.-8. storočí sa kiahne rozšírili zo Španielska do Indie. Choroba sa presťahovala do Európy počas normanskej invázie do Paríža v 9. storočí a pokračovala v ťažení po celom svete. V 17. a 18. storočí v Európe a Rusku zúrili kiahne, ktoré ročne zabili niekoľko miliónov ľudí.

Ochorenie bolo nebezpečné nielen pre ťažký priebeh, ale aj pre súvisiace komplikácie, ako sú rozsiahle zjazvenie kože a strata zraku. V roku 1928 boli kiahne porazené vynájdením vakcíny.

HIV

Šírenie HIV bolo v roku 1981 vyhlásené za pandémiu. K dnešnému dňu zomrelo na syndróm získanej imunodeficiencie po celom svete okolo 25 miliónov ľudí.

Podľa najnovšej správy Programu OSN pre AIDS (UNAIDS) sú východná Európa a stredná Ázia svetovými regiónmi, v ktorých sa epidémia HIV naďalej rýchlo šíri.

Ani v iných častiach sveta sa však situácia nezlepšuje. Problém šírenia pandémie HIV zostáva akútny a stále si vyžaduje financovanie nákupu liekov a vykonávanie preventívnych opatrení.