FX.co ★ Dôvody, prečo sa Japonsko vyrovnáva s COVID-19 úspešnejšie ako iné štáty

Tri C

Na samom začiatku pandémie japonskí virológovia poukázali na to, že úplný lockdown výrazne nespomalí ani nezastaví šírenie vírusu. V tom čase bolo jednoducho nemožné odhaliť všetkých infikovaných a ich kontakty v tak husto obývanej krajine. Okrem toho by to vyžadovalo obrovské množstvo testov, ktoré na samom začiatku pandémie neboli k dispozícii. Situáciu komplikovala aj skutočnosť, že väčšina infikovaných v Japonsku nezaznamenala žiadne symptómy. Namiesto masového testovania celej populácie úrady po hlbšej analýze ľuďom odporučili chrániť sa pred infikovaním dodržiavaním pravidla „troch C“. Ľudia by sa mali vyhýbať trom veciam: uzavretým priestorom, preplneným miestam a situáciám, kde nie je možné dodržiavať rozostupy (z angličtiny: closed spaces, crowded places, and close-contact settings). „Zamerali sme sa okrem iného na spätné trasovanie kontaktov, teda skúmanie aktivít infikovaných ľudí s cieľom odhaliť možné zdroje infekcie a tak identifikovať klastre. Zistili sme tak, že „tri C“ sú hlavnými rizikovými faktormi, ktoré by mohli viesť k výskytu klastrov,“ uviedol SAITO Tomoya, riaditeľ odboru riadenia krízových situácií v zdravotníctve. Ľudia, ktorí chcú dodržiavať tieto jednoduché pravidlá sa nemusia zatvoriť vo svojich domoch a čakať, kým sa táto katastrofa skončí. Všetky tieto opatrenia sú navyše len odporúčaniami, nie sú povinné.

Nové riešenia

Počas pandémie sa Japonci riadili jednoduchým pravidlom: „Dôverujte vláde a postupujte podľa jej odporúčaní.“ Vláda hľadala efektívne spôsoby ochrany svojich občanov. Japonsko, ktoré je jednou z technologicky najvyspelejších krajín, upriamilo svoju pozornosť na počítačové technológie. Pomocou simulácií na ultarýchlom počítači dokázali odborníci zistiť, že „šachové“ alebo diagonálne sedenie v metre spolu s rúškami a dôkladným vetraním dokážu znížiť riziko infekcie o 75 %. Podobná štúdia sa uskutočnila v súvislosti s reštauráciami a jej výsledkom bolo odporúčanie, aby za jedným stolom nesedeli viac ako 4 hostia. Japonskí vedci navyše zistili, že infecia sa prenáša najmä vzdušnou cestou. Vláda tomu následne prispôsobila svoju stratégiu boja proti koronavírusu. Úrady venovali mimoriadne úsilie zabezpečeniu čistého vzduchu a dôkladného vetrania vnútri budov. Vo firmách i verejných budovách sa inštalovali merače oxidu uhličitého. Pokiaľ jeho množstvo neprekročí 1 000 jednotiek, miestnosť sa považuje za bezpečnú.

Nosenie rúšok

Japonci rúška nosili už pred pandémiou a boli teda na ne zvyknutí. Štatistiky ukázali, že povinné nosenie rúšok a ich správne používanie obyvateľov chránia veľmi efektívne. Ani vlna klasických sezónnych chorôb ako chrípka, nebola taká veľká ako obvykle. Miera infekcie klesla stonásobne. V roku 2020 dostalo chrípku za desať týždňov iba 148 ľudí. Sezónnou chrípkou sa pritom v bežnom roku zvyčajne nakazí okolo 17 000 ľudí, čo potvrdzujú aj štatistiky za predchádzajúce roky.

Pravidelné očkovanie

Jedným z kľúčových faktorov, prečo sa Japonsko s pandémiou vyrovnáva tak dobre, je povinné očkovanie detí. Toto nariadenie vlády možno zohralo zásadnú úlohu pri rozvoji silnej imunity občanov, čím pomohlo krajine lepšie zvládnuť krízovú situáciu. Okrem toho vedecký výskumukázal, že Ázijčania majú o niečo lepšiu imunitu ako Európania. Podnebie a nepriaznivé poveternostné podmienky v Japonsku zvyšujú odolnosť ľudí voči vírusom.

Pomaly ďalej zájdeš

Japonsko patrí medzi krajiny, ktoré sa s hromadným očkovaním obyvateľstva neponáhľajú. Postoj obyvateľov Ázie k vakcíne lakonicky, ale trefne formuloval doktor Jeremy Lim, docent na Singapurskej národnej univerzite. Hovorí, že nezáleží na tom, ako rýchlo niečo urobíte. Dôležité je, ako to urobíte. Podstatný je výsledok. Zdá sa, že tohto prístupu sa držia aj Japonci.