FX.co ★ 6 vedkýň, ktoré sa nedožili zaslúženého uznania

Nettie Maria Stevens (objav chromozómu X a Y)

Nettie Maria Stevensová (1861–1912) bola americká vedkyňa z prelomu 19. a 20. storočia. V tej dobe mali ženy obmedzené kariérne možnosti. Stevensová sa však veľmi chcela stať vedkyňou a urobila pre to maximum. Ako 19-ročná ukončila štúdium na strednej škole. Keď mala tridsaťpäť rokov, stala sa študentkou Stanfordovej univerzity. O štyri roky neskôr sa zapísala na doktorandské štúdium na Bryn Mawr College s cieľom získať titul PhD. Vedecký vrchol dosiahla vo veku 38 rokov. Pri štúdiu embryogenézy hmyzu totiž zistila, že bunky spermií obsahujú chromozómy X aj Y, kým bunky vajíčok majú iba chromozóm X. Stevensová teda zistila, že pohlavie organizmu je určené pohlavnými chromozómami. Objav opísala v diele z roku 1905. Na podobnom projekte pracoval súbežne so Stevensovou aj ďalší genetik Edmund Beecher Wilson. Keď sa dočítal o jej objave, svoj pôvodný príspevok prepracoval a znovu vydal. Hoci ich zistenia boli rovnaké, zásluhy za objav pripísali iba Wilsonovi.

Lise Meitnerová (objav jadrového štiepenia)

Fyzička a rádiochemička Lise Meitnerová sa narodila vo Viedni v roku 1878. Titul PhD. získala v roku 1907. Spolu s chemikom Ottom Hahnom študovali vlastnosti rádioaktivity na Chemickom ústave cisára Wilhelma. V 20. rokoch 20. storočia Meitnerová vytvorila teóriu vnútorného usporiadania atómových jadier a objavila tzv. Augerov jav o prechode elektrónov v excitovanom atóme. Teória bola pomenovaná po francúzskom vedcovi Pierrovi Augerovi. V roku 1939 Otto Hahn publikoval výsledky spoločného výskumu s opisom jadrového štiepenia uránu. Meitnerová navrhla teoretický základ tohto procesu, pričom tvrdila, že jadrové štiepenie môže vyvolať reťazovú reakciu vedúcu k uvoľneniu veľkého množstva energie. V roku 1945 dostal Otto Hahn za objav jadrového štiepenia Nobelovu cenu, no Meitnerovej vedecký prínos sa dočkal uznania až v roku 1949, keď získala medailu Maxa Plancka.

Rosalind Franklinová (objav štruktúry DNA s dvojitou špirálou)

Rosalind Elsie Franklinová (1920–1958) bola anglická genetička. Vyštudovala fyzikálnu chémiu na Newnham College na Cambridgeskej univerzite. Pracovala na štrukturálnej analýze röntgenových lúčov. Franklinová študovala trajektóriu röntgenového žiarenia pri jeho výstupe z kryštálovej mriežky. V roku 1951 pracovala v laboratóriu Johna Randalla, kde touto metódou určili štruktúru DNA. V ďalšom roku urobila fotografiu, na ktorej vidno špirálovitú štruktúru DNA. Na jej základe a na základe výstupov z výskumu jej kolegovia, biológovia James Watson, Francis Crick a Maurice Wilkins neskôr vytvorili slávny model DNA. Vedkyňa sa celé desaťročia venovala molekulárnej štruktúre vírusov. V roku 1961 dostali Wilkins, Watson a Crick Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu za objav štruktúry DNA. Rosalind Franklinová ju získať nemohla. V roku 1958 totiž náhle zomrela na rakovinu.

Cecilia Helena Payneová (chemické zloženie hviezdy)

Uznať a vyzdvihnúť je potrebné aj vedecký prínos ďalšej Angličanky. Cecilia Helena Payneová sa narodila v roku 1900 v meste Wendover v Anglicku. V roku 1919 nastúpila na Newnham College na University of Cambridge. Payneová tu študovala botaniku, fyziku, chémiu a astronómiu. V roku 1923 ju prijali na observatórium Harvard College v USA. Vo veku 25 rokov napísala Payneová doktorskú prácu, v ktorej tvrdila, že hviezdy sú zložené predovšetkým z hélia a vodíka. Jej závery pripadali uznávaným vedcom predčasné, predpokladali totiž, že Slnko a Zem tvoria temer podobné prvky. Týchto tvrdení sa teda Payneová musela vzdať. Po štyroch rokoch však prišiel s podobným výsledkom astronóm Henry Norris Russell, ktorý Paynovej teóriu potvrdil. Russell vo svojom príspevku ocenil prácu a úspechy svojej kolegyne. Napriek tomu objav zvyčajne pripisujú len jemu. V roku 1956 sa Cecilia Payneová ako prvá žena stala riadnou profesorkou (s definitívou) na Fakulte umení a vied Harvardovej univerzity a súčasne aj prvou vedúcou katedry na tejto prestížnej univerzite.

Mary Anningová (objavy v paleontológii)

Mary Anningová, narodená v anglickom Lyme Regis v roku 1799, významne prispela k rozvoju paleontológie. Anningová sa o fosílie začala zaujímať pravdepodobne vďaka svojmu otcovi, ktorý ich hľadal a predával. Jej prvým dôležitým objavom bolo odhalenie kostry Ichthyosaura. Predala ho lekárovi a vedcovi Everardovi Homeovi, ktorý o fosílii napísal štúdiu. O päť rokov neskôr kostru vystavili v Britskom múzeu v Londýne. V rokoch 1815 až 1819 našla Anningová niekoľko ďalších úplných kostier ichtyosaura. Niektoré z nich skončili v tamojších múzeách. Vo veku 24 rokov objavila prvú kompletnú kostru plesiosaura. Mary Anningová tak získala renomé v paleontologických kruhoch v Európe. V roku 2010 Kráľovská spoločnosť uznala Mary Anningovú za jednu z desiatich najvplyvnejších žien v histórii britskej vedy.

Alice Ballová (vývoj účinnej liečby malomocenstva)

Alice Augusta Ballová je uznávaná ako priekopníčka v medicíne. Narodila sa v Seattli v americkom štáte Washington v roku 1892. Ballová študovala chémiu na Washingtonskej univerzite a získala bakalársky titul z farmácie a farmaceutickej chémie. Študovala tiež olej chaulmoogra na Havajskej univerzite. Ten bol dovtedy najlepším dostupným prostriedkom na liečbu lepry. Vzhľadom na horkú chuť sa však ťažko užíval, navyše mal vysokú viskozitu, ktorá sťažovala jeho injekčné podanie. Počas svojho výskumu Ballová ochorela a zomrela skôr, ako stihli vyjsť jeho výsledky. Tie publikoval v článku chemik Arthur Dean. Proces tvorby extraktu sa stal známy ako „Deanova metóda“. Zo strany Havajskej univerzity sa dielo Alice Ballovej vlastne dočkalo uznania až po 90 rokoch, keď po nej v roku 2000 univerzita pomenovala udeľovanú plaketu. V marci 2016 Ballovú časopis Hawai'i Magazine zaradil na zoznam najvplyvnejších žien v histórii Havajských ostrovov.