Návrat Iránu na ropný trh trvá oveľa dlhšie, ako sa očakávalo. Skomplikovali to aj nedávne útoky pri Ománskom zálive, ku ktorých došlo minulý týždeň a USA, Izrael a Spojené kráľovstvo sa domnievajú, že za to môže Teherán.
Rokovania sa okrem toho oneskorili kvôli zmene prezidenta. A hoci sa zdá, že spojenci sa rozhodnú vojensky nezasahovať, je nízko pravdepodobné, že USA zrušia sankcie.
Diskusie o jadrovej dohode z roku 2015 tiež uviazli na mŕtvom bode, no diplomati očakávajú, že Irán pod vládou Ebrahima Raisiho tému obnoví.
Obnovenie tejto dohody je pre Irán veľmi dôležité, pretože je to kľúčové pre zvýšenie produkcie ropy.
Ropa sa aktuálne obchoduje na úrovni 70 dolárov.
Raisi a najvyšší vodca Ali Khamenei pred obnovením rozhovorov diskutujú o tom, či Irán potrebuje záruku, že súčasná administratíva USA neodstúpi od dohody, ako to urobil Trump. Irán trvá na zrušení sankcií vo všetkých oblastiach: preprave, bankovníctve, či exporte energií.
Washington je voči týmto požiadavkám opatrný, nehovoriac o tom, že je tu ešte jedna prekážka - spoločný komplexný akčný plán na ukončenie zmluvy, ktorý mal obmedziť jadrové aktivity Iránu tak, aby na výrobu bomby potreboval celý rok. Niektorí americkí vládni činitelia sa domnievajú, že za posledné tri roky iránski vedci dosiahli dostatočný pokrok na to, aby v priebehu niekoľkých mesiacov vytvorili atómovú zbraň.
V každom prípade Irán a Spojené štáty vyjadrili želanie pokračovať v rokovaniach. Washington vidí v dohode spôsob, ako pomôcť stabilizovať Blízky východ, zatiaľ čo Irán chce využiť túto príležitosť na odstránenie sankcií, ktoré zasiahli jeho hospodárstvo.
Dohoda sa s najväčšou pravdepodobnosťou uzavrie do septembra. Ak sa tak stane, Irán bude môcť zvýšiť ťažbu ropy o 1 milión barelov denne.
