Čínska ekonomika opäť kráča po známej ceste – od nádeje k úzkosti. Nová správa spoločnosti Yardeni Research vykresľuje obraz, v ktorom sa dlh, deflácia a demografický pokles zlievajú do jedného trvalého trendu: hospodársky rast sa spomaľuje, dôvera slabne a výraz „stimulácia dopytu“ je čoraz menej presvedčivý.
Čína naďalej závisí od exportu. Snaha oživiť domáci dopyt sa javí ako zdvorilá, ale márna. Analytici poukazujú na to, že krajina naďalej „závisí od vonkajšieho dopytu“ a prebytok výroby vedie k obvineniam z dumpingu na globálnych trhoch. To zvýšilo napätie vo vzťahoch s USA, ale zdá sa, že to už nikoho neprekvapuje.
Slabou stránkou zostáva trh s nehnuteľnosťami. Ceny nových bytov klesli už 26. mesiac po sebe, medziročne o 2,2 %. Sektor, ktorý bol kedysi symbolom čínskeho úspechu, teraz znižuje dôveru spotrebiteľov a náladu investorov.
Maloobchodný predaj rastie miernym tempom 3 %, čo je najnižšia hodnota za rok. Aj po zohľadnení deflácie dosahuje len 3,8 %, čo je stále menej ako rast priemyselnej výroby. Je to čistý paradox: krajina produkuje viac, ale kupuje menej.
Čínska ľudová banka sa snaží oživiť ekonomiku prostredníctvom klasických opatrení – znížením úrokových sadzieb a povinných rezerv. Úverový impulz však slabne: rast bankových úverov klesol na 6,6 %, čo je takmer polovica v porovnaní s úrovňou pred tromi rokmi. Celkový dlh dosiahol 38 biliónov dolárov – číslo, ktoré by pravdepodobne prinútilo aj pekinských úradníkov zhlboka sa nadýchnuť.
Výnosy dlhopisov sú pod 2 %, čo vysiela jasný signál: viera v oživenie je stále krehká. Burza cenných papierov sa vyznačuje volatilitou a utlmeným optimizmom. Hlavné akciové indexy stagnujú, hoci index FTSE China od začiatku roka prudko vzrástol o 34,7 %, čo dokazuje, že aj stagnácia môže byť selektívna.
Investori hľadajú pozitíva: komoditné spoločnosti zaznamenali nárast o 77 %, sektor zdravotníctva vzrástol o 67 % a sektor spotrebného tovaru sa zvýšil takmer o 50 %. Tieto sektory dosahujú lepšie výsledky ako ekonomika ako celok – a možno práve to je jej hlavný problém.
Yardeni Research to bez zbytočnej diplomacie zhrňuje takto: starnúce obyvateľstvo, zadlženosť a slabý rast úverov robia stávky na domáci spotrebu takmer utópiou. Peking sa snažil nahradiť svoj exportný model domácim dopytom, nakoniec sa však stal závislým od vládnych zásahov stimulov a optimizmu.
